História
Teriakovce ležia na severozápadných výbežkoch Slanských vrchov, v nadmorskej výške okolo 355m.
Územné majetky Teriakoviec a severnejšie ležiaceho Šalgovíka patrili k panstvu Solivar, ktoré od roku 1288 patrilo šľachticovi Jurajovi, predkovi šľachticov šóšovcov. Juraj v roku 1289 daroval svojim vazalom Petrovi a Tomášovi majetok Šalgovíka. Juraj, prípadne jeho synovia, koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia dali susedný majetok zemanom, synom Petra Teriaka. Dotyčný majetok okolo roku 1327 patril bratom Jánovi a Mikulášovi Teriakovcom. Zemania sa tu usadili a od druhej polovice 14. storočia používali v prídomku maďarský názov ich dediny. Keďže onen majetok bol vyčlenený z chotára starobylej slovenskej dediny Soľ, spočiatku zemania používali v prídomku maďarizovaný názov tejto dediny. Jej trvalými názvami sa však stali názvy odvodené od prezývky bratov Teriakovcov. Maďarský názov Teryekfalua používali zemania, slovenský Teriakovce obyvatelia okolitých dedín.
Z uvedených poznatkov vyplýva, že Teriakovce vznikli z iniciatívy zemanov Teriakovcov koncom 13., prípadne začiatkom 14. storočia.
V 14. storočí dali zemania postaviť murovaný ranogotický kostol, ktorý trval do 18. storočia.
Teriakovce patrili tamojším zemanom aj v 15.-16. storočí, hoci v 16. storočí väčšina dediny patrila aj spríbuzneným zemanom Langovcom, Niomarkaiovcom, Komorníkovcom, a iným.
Sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 8 port, takže Teriakovce boli malou dedinou. Neskôr postupne väčšina sedliakov strácala užívané pozemky a sedliaci upadali medzi želiarov. Majetky zaberali zemania. V rokoch 1543, 1567 a 1588 zdanili od dvoch, jednej a pol, resp. jednej porty, pročom v roku 1567 tu hospodárili len 4 sedliacke domácnosti, všetky na polovočných usadlostiach. V uvedených rokoch tu žili štyri, sedem a tri želiarske domácnosti. V 80.-90. rokoch 16. storočia sa tu usadili nové rodiny, lebo v roku 1600 stálo v sídlisku 13 obývaných domov. Pravda, z toho boli dve-tru kúrie miestnych zemanov. V sídlisku bol aj kostol a fara, možno i škola.
Koncom 16. storočia boli Teriakovce stredne veľkou dedinou. Väčšinu ich obyvateľov tvorili poddaní, ale žili tu aj zemianske rodiny a osadenstvo fary.
(z knihy Dejiny osídlenia Šarisa, Ferdinand Uličný, 1990)